“Ten človek.”
Takto Daniel Kaiser hovorí o prezidentovi republiky. Vlastne o komkoľvek, s kým nesúhlasí. Pohŕdanie prezlečené za intelektuálny humor.
Mám pocit, že práve toto dnes prestupuje verejnou debatou: zosmiešňovanie, zhadzovanie, silácke reči. Akoby už nestačilo nesúhlasiť, treba priostriť, zosmiešniť, ponížiť. Je to spôsob, ako si získať pozornosť? Možno.
A potom sú tu ľudia ako Jiří Peňás. Sčítaní, múdri, kultivovaní. Sedia vedľa toho a mlčia.
Nemyslím si, že by sme všetci spolu súhlasiť. Verejná debata stojí na nesúhlase. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že ja rada nesúhlasím!
Ak sa ale z tohto dnešného marazmu chceme dostať, a to je veľké “ak”, bude to závisieť tiež od nás, ktorí sedíme vedľa. Ktorí to všetko počujeme a rozhodujeme sa, či je to ešte vlastne nesúhlas.
Od toho, či niečo povieme. Alebo teda nepovieme.