Dlho som odolával sa k tomu vyjadrovať, lebo v širšom kontexte je to kktina, ale dnes som zasa videl nejaké videjko z protidrogového turné, a ide ma rozj*bať.
Niektorí viete, že som aj muzikant, konkrétne spevák. Spev som svojho času cvičil desať rokov v priemere dve hodiny denne a aj som ho niekoľko rokov súkromne učil. To, čo sa z muzikantského pohľadu odohráva na tejto Eštokovej PR akcii, ma jednoducho vytáča do biela. Čiže ak vám vadia expresívne výrazy, nečítajte ďalej.
Ide ma ultimátne rozj*bať, že sa skladáme toľké prachy Plačkovej somráckemu dildu s krvným obehom. Mám odohratých xy akcií po školách, vždy za pár halierov, vždy s profíkmi a vždy naplno, lebo však ide o decká, chceš im odovzdať zo seba najlepšie.
Potom príde vypatlaný predátorský taxikársky trtko s IQ na hodnote nula stupňov Kelvina, ktorého jedinou kvalifikáciou je, že že práši hentú dorobenú a zapredanú, ehm, osobu, čo je tak v riti strčená smerákom a podržtaške, že im z anusu musí vytekať botox s umelými mihalnicami, jak je tam natesno. Táto jej p*čacia hlava v tvare hovna z nutrie po zásahu asteroidom kasíruje, jak keby bol interpret sfetového formátu, pričom by nevedel udržať tón pol pikosekundy a to ani keby mu hrozilo, že keď to nespraví, odreže mu vajcá naj*baný leprachaun krovinorezom a potom na nich zatancuje dvojhodinovú choreografiu Lord of the dance.
Spievať lepšie jak on vie 99% všetkých účastníkov hviezdnej roty s trojkou v krvi a to jedno percento nie iba kvôli tomu, že majú akurát zápal priedušiek, alebo spia. Je fakt umenie nevedieť za celý koncert trafiť jediný tón, byť celú dobu mimo rytmu a ešte pri tom vyzerať, že máš nonstop dojazdy a treba ti urgentne srať. Ako muzeálny exponát fajn, no len keby bola možnosť na danej výstave vypnúť zvuk aj obraz a následne ho zavrieť do trezoru Matice slovenskej, aby tam splesnivel ako národný poklad.
Texty… ak sa teda náhodne poskladaným vetám, povystrihovaným z Volovín, ktoré z klobúka náhodne povyberala na chorobu z ožiarenia umierajúce meňavka, vobec dá hovoriť texty. Stupídnešie sračky som fakt dávno nepočul a to rátam aj Miška Dušičku. Aj Martin Kittner je oproti tomu hotový Walther von der Vogelweide v absolútnom prime.
Basic rýmy ako z materskej školy pre muchy z latríny vo vegetatívnom stave (ak vôbec), frázovanie ako Modrá žiara po mozgovej obrne, lobotómii, zápale mozgových blán, páde na hlavu zo štvrtého poschodia, úpale a demencii v poslednom štádiu naraz a technika spevu, akú by bolo možné vidieť tak maximálne na z troch dieloch pozostávajúcej hráčke z kindervajca po záruke, keby ste ho dali zostrojiť feťákovi Dušanovi presne v tom momente, ako dokončí fľašku toluenu.
Prisaham p*ču, že keby som to musel počúvať naživo viac ako dve sekundy, pustím si do žily priamo na tej protidrogovej akcii tri kubíky omietkou seknuteho heroínu, aby z toho bol dostatočne silný zážitok, čo bude schopný vymazať mi na hento “vystúpenie” spomienky. Nič, len hodiť do rieky Styx, nech si to s ním dole po prúde vybavia múzy samé, keďže jeho tvorba je zločinom proti ľudskosti a jeho tupé fláky púšťa Boko Haram zajatcom pred popravou, ako najhoršiu znamu formu mučenia.
Nasrac. Nedať nič. Akurat tak nasrat do rúk a nepustiť k vode. Je toľko muzikantov, čo by to spravili trilionkrat lepšie a za pár šupov (a bez Eštoka), že mi to rozum neberie. Ale nie, Chumaj Sherlock to radšej dá tomuto j*bovi, lebo však, zvykli sme si, že tu sa nedáva zarobiť ozajstným umelcom, len odpadu.